Jaskyňu vytvorili vody Bieleho Váhu. Má výzdobu so stalaktitmi,
stalagmitmi i sintrovými jazierkami. Jej vznik je aktuálne predmetom
medzinárodného geologického a geomorfologického výskumu. "Predbežné
výsledky na základe datovania naplavených štrkov nám ukazujú, že jaskyňa
je oveľa staršia, ako sa doteraz predpokladalo. Jej podzemné priestory
boli vytvorené pred viac ako miliónom rokov," priblížil Pavel Bella zo SSJ.
Štátna ochrana prírody vyzdvihla, že jaskyňa zaujme nielen kvapľovou
výzdobou, ale aj významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného
medveďa. Ten ju celoročne obýval a odchovával tam mláďatá. Okrem toho je
zaradená medzi biospeleologické lokality európskeho významu.
Z jaskynných bezstavovcov je podľa biospeleológa SSJ Vladimíra Papáča
pozoruhodný nález šťúrovky, ktorý predstavuje najsevernejší výskyt
zástupcu tohto radu pavúkovcov. "Zaujímavosťou je tiež, že práve vo
Važeckej jaskyni slovenskí zoológovia ako prví na svete objavili a
neskôr v roku 2013 opísali nový druh chvostoskoka. Pomenovali ho
Megalothorax hipmani na počesť uznávaného jaskyniara Petra Hipmana," uviedol.
Okrem Važeckej jaskyne majú v tomto období turisti možnosť navštíviť už
otvorenú Domicu, Beliansku, Brestovskú a Bystriansku jaskyňu. V apríli
SSJ návštevníkom otvorí ďalšie štyri z 13 sprístupnených jaskýň na
Slovensku.